manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša
zvyklosť, -ti, obyč. v mn. č. zvyklosti, -tí ž. súhrn zvykov, obyčajov: spoločenské z-i, obchodné z-i; pridržiavať sa z-í; podrobiť sa z-ima
(jedna) zvyklosť; (bez) zvyklosti; (k) zvyklosti; (vidím) zvyklosť; (hej) zvyklosť!; (o) zvyklosti; (so) zvyklosťou;
(štyri) zvyklosti; (bez) zvyklostí; (k) zvyklostiam; (vidím) zvyklosti; (hej) zvyklosti!; (o) zvyklostiach; (so) zvyklosťami;