Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

znieť -ie -ejú nedok.

1. vydávať zvuk, zaznievať: zvony, bubny z-jú

2. (o zvuku) počuteľne sa prejavovať, šíriť sa, ozývať sa, zaznievať: zvuk z-l ticho, prenikavo; v diaľke znie hudba;

pren. v hlase z-la výčitka

3. (o priestore) byť zaplnený zvukom, ozývať sa: dom znie krikom detí, sála znie piskotom

4. (o reči, slovách) vyvolávať dojem, pôsobiť, vyznievať: znie to neuveriteľne, pravdivo, jeho slová z-jú ako vyhrážka

5. kniž. mať istú slovnú podobu, istý obsah, zmysel: zákon, poučka znie takto; účet znie na 500 korún; dohoda znie tak, že ...

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
znieť ‑ie ‑ejú ‑el nedok.

cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotaťcinkaťcinkotaťcingotaťcingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykliexpr.: cilingaťzvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajúklingaťklinkať: zvonec v diaľke klingácvendžaťštrngaťštrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príboromzvoniťvyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváralznieť: zvonček neprestával znieť

p. aj štrngať


rozliehať sa 1. (o zvuku) šíriť sa na všetky strany • znieťzvučať: v sále sa rozliehala, znela, zvučala hudbaozývať saohlášať sazaznievať: krik sa ozýva, ohláša po celom domeodb. rezonovať

2. p. rozprestierať sa 1


znieť 1. vydávať zvuk, zvukovo sa prejavovať • zaznievať: zvon jasne znie; z diaľky zaznieva hudbaozývať saohlášať sa: v hore sa ozýva ozvena; ohláša sa známy hlaszvučať: ešte mi v ušiach zvučia matkine slovázunieťstar. zuňať (jasne znieť): zunieť ako zvon; vonku zunia krokyhrať (o hudobnom nástroji): husle krásne hrajúšíriť sa (o zvuku): odvšadiaľ sa šíri príjemná hudbapren. rezonovať: rezonujú v ňom vypočuté slová

p. aj cengať

2. vyvolávať istý dojem (o reči) • vyznievať: znie, vyznieva to ako pochvalapôsobiť: vaša reč pôsobí čudne


zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieťzaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiachzunieťzuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zuniakniž. hlaholiťzvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiachozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojovrezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujúcvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiechdunieťhučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

znieť, znie, znejú, rozk. znej nedok.

1. zvukove sa prejavovať, zaznievať, zvučať, ozývať sa: hlas, hudba, spev, plač, volanie, stonanie znie; zvon, siréna znie, tón znie, klavír znie; povel znie; celý dom znie smiechom je plný smiechu; pren. Ešte posiaľ mu znel v ušiach prípitok pána riaditeľa (Fr. Kráľ) dosiaľ si naň živo spomínal. V duši iba jeden hlas znel plným zvukom: Sirota moja, akože ťa nechám? (Taj.) iba na jedno sa myseľ, city sústreďovali.

2. prejavovať sa v reči (obyč. o citoch, pocitoch, náladách): V jej hlase znie žiaľ. (Kuk.) Láska znie zo slov tvojich, dievča verné. (Vaj.); v slovách znela výčitka;

3. pôsobiť nejako, vyznievať nejako (o reči, slovách ap.): zpráva znie neuveriteľne; znie to čudne; Napomenutie však znelo ako väzenie. (Rys.) Vcelku dámska kritika neznela neprajne. (Vaj.) List znel Albertovi ako nekrológ. (Zván) To, čo napísal Puškin pred sto rokmi, znie dnes novou silou. (Jes-á)

4. mať istý zmysel, vyjadrovať niečo. Akože zneli účty ohľadom osvetlenia? (Jes.) List znel na jej matku (Vaj.) bol adresovaný. Rozsudok znel na stratu oboch rúk. (Zúb.) „Či je gazda doma?“ „Nie sú,“ znela odpoveď z chyže. (Taj.); veta, rovnica správne znie takto má takúto podobu

Morfologický analyzátor

znieť nedokonavé sloveso
(ja) zniem VKesa+; (ty) znieš VKesb+; (on, ona, ono) znie VKesc+; (my) znieme VKepa+; (vy) zniete VKepb+; (oni, ony) znejú VKepc+;

(ja som, ty si, on) znel VLesam+; (ona) znela VLesaf+; (ono) znelo VLesan+; (oni, ony) zneli VLepah+;
(ty) znej! VMesb+; (my) znejme! VMepa+; (vy) znejte! VMepb+;
(nejako) znejúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor
Kolokačný slovník. Slovník slovných spojení slovenčiny. Podstatné mená. Peter Ďurčo a kolektív. Viac informácií.