znieť -ie -ejú nedok.
1. vydávať zvuk, zaznievať: zvony, bubny z-jú
2. (o zvuku) počuteľne sa prejavovať, šíriť sa, ozývať sa, zaznievať: zvuk z-l ticho, prenikavo; v diaľke znie hudba;
pren. v hlase z-la výčitka
3. (o priestore) byť zaplnený zvukom, ozývať sa: dom znie krikom detí, sála znie piskotom
4. (o reči, slovách) vyvolávať dojem, pôsobiť, vyznievať: znie to neuveriteľne, pravdivo, jeho slová z-jú ako vyhrážka
5. kniž. mať istú slovnú podobu, istý obsah, zmysel: zákon, poučka znie takto; účet znie na 500 korún; dohoda znie tak, že ...
cengať vydávať jasný, zvonivý zvuk pri náraze kovových al. sklených predmetov; spôsobovať takýto zvuk • cengotať • cinkať • cinkotať • cingotať • cingať: zvonce, spiežovce cengajú, cengocú; cengať, cinkať, cinkotať zvončekom na bicykli • expr.: cilingať • zvonkať (jemne cengať): ovce cilingajú zvončekmi; hrkálky zvonkajú • klingať • klinkať: zvonec v diaľke klingá • cvendžať • štrngať • štrngotať: kosa cvendží, ostrohy cvendžia, štrngajú; cvendžať, štrngať príborom • zvoniť • vyzváňať (najmä o zvončeku al. zvonci ako súčasti niečoho): telefón dlho zvonil, vyzváňal, cengal; zvonili sme, cengali, vyzváňali, ale nikto neotváral • znieť: zvonček neprestával znieť
p. aj štrngať
rozliehať sa 1. (o zvuku) šíriť sa na všetky strany • znieť • zvučať: v sále sa rozliehala, znela, zvučala hudba • ozývať sa • ohlášať sa • zaznievať: krik sa ozýva, ohláša po celom dome • odb. rezonovať
2. p. rozprestierať sa 1
znieť 1. vydávať zvuk, zvukovo sa prejavovať • zaznievať: zvon jasne znie; z diaľky zaznieva hudba • ozývať sa • ohlášať sa: v hore sa ozýva ozvena; ohláša sa známy hlas • zvučať: ešte mi v ušiach zvučia matkine slová • zunieť • star. zuňať (jasne znieť): zunieť ako zvon; vonku zunia kroky • hrať (o hudobnom nástroji): husle krásne hrajú • šíriť sa (o zvuku): odvšadiaľ sa šíri príjemná hudba • pren. rezonovať: rezonujú v ňom vypočuté slová
p. aj cengať
2. vyvolávať istý dojem (o reči) • vyznievať: znie, vyznieva to ako pochvala • pôsobiť: vaša reč pôsobí čudne
zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieť • zaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiach • zunieť • zuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zunia • kniž. hlaholiť • zvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiach • ozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojov • rezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujú • cvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiech • dunieť • hučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko
znieť, znie, znejú, rozk. znej nedok.
1. zvukove sa prejavovať, zaznievať, zvučať, ozývať sa: hlas, hudba, spev, plač, volanie, stonanie znie; zvon, siréna znie, tón znie, klavír znie; povel znie; celý dom znie smiechom je plný smiechu; pren. Ešte posiaľ mu znel v ušiach prípitok pána riaditeľa (Fr. Kráľ) dosiaľ si naň živo spomínal. V duši iba jeden hlas znel plným zvukom: Sirota moja, akože ťa nechám? (Taj.) iba na jedno sa myseľ, city sústreďovali.
2. prejavovať sa v reči (obyč. o citoch, pocitoch, náladách): V jej hlase znie žiaľ. (Kuk.) Láska znie zo slov tvojich, dievča verné. (Vaj.); v slovách znela výčitka;
3. pôsobiť nejako, vyznievať nejako (o reči, slovách ap.): zpráva znie neuveriteľne; znie to čudne; Napomenutie však znelo ako väzenie. (Rys.) Vcelku dámska kritika neznela neprajne. (Vaj.) List znel Albertovi ako nekrológ. (Zván) To, čo napísal Puškin pred sto rokmi, znie dnes novou silou. (Jes-á)
4. mať istý zmysel, vyjadrovať niečo. Akože zneli účty ohľadom osvetlenia? (Jes.) List znel na jej matku (Vaj.) bol adresovaný. Rozsudok znel na stratu oboch rúk. (Zúb.) „Či je gazda doma?“ „Nie sú,“ znela odpoveď z chyže. (Taj.); veta, rovnica správne znie takto má takúto podobu