zahrať si2, -á, -ajú dok. expr.
1. s radosťou, s pôžitkom, podľa vlastnej vôle ap. vystúpiť v divadelnej úlohe: z. si vo väčších úlohách;
2. (na koho, na čo) vziať na seba úlohu dakoho: z. si na vodcu, na proroka; z. si na gavaliera, na pána vystúpiť v spoločnosti ako gavalier, ako pán, zachovať sa ako gavalier, ako pán;
nedok. k 2 zahrávať si
zahrať1, -á, -ajú, zahratý/zahraný dok.
1. (čo i bezpredm.) podať výkon v hre, obyč. športovej; skrátiť si čas spoločenskou hrou: z. v útoku, v obrane; z. vynikajúcu hru; z. šachovú partiu;
2. šport. (čo komu) nahrať, prihrať: z. loptu strednému útočníkovi;
3. (komu) prejaviť sa, objaviť sa, zjaviť sa, ukázať sa (najmä v tvári): Starcovi zahrali slzy v očiach. (Vaj.) Hlavajovi zahrali v očiach zlé plamienky. (Urb.) Cudzie nôtky zahrali mu v hlase. (Urb.) Jankovi zahrá úsmev na perách. (Ráz.-Mart.)
● expr. žilky jej (mu) zahrajú dostane sa do rozjarenej nálady, rozjarí s, rozveselí sa;
4. (čím) zatrblietať sa, zaligotať sa: z. farbami, farbičkami; pren. tvár mu zahrala radosťou prejavila sa mu na tvári radosť;
nedok. zahrávať, -a, -ajú
zahrávať p. zahrať1
zahrávať si i zahrávať sa, -a, -ajú nedok. (s čím, s kým) brať dačo, dakoho naľahko, nevážne, mať k dačomu, k dakomu ľahkovážny postoj: z. si (sa) so slovami, s láskou, s citom, so srdcom dakoho; z. si (sa) s deťmi, so ženou, s mužom; Ty sa len zahrávaš so mnou. (Jégé) Kvido sa rozhodol, že sa pani Erna môže s ním beztrestne zahrávať. (Ješ.)
● expr.: z. si (sa) s vlastným životom, so smrťou vystavovať sa nebezpečenstvu smrti; z. si (sa) s ohňom púšťať sa do nebezpečných, nepríjemných, škodlivých vecí, vystavovať sa nebezpečenstvu