výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)
výkričník, -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu al. upozornenie; pren. kniž. expr.: v. biedy (Vans.) veľká bieda; výstražný v. nerozvážneho činu (Jil.)
(jeden) výkričník; (bez) výkričníka; (k) výkričníku; (vidím) výkričník; (hej) výkričník!; (o) výkričníku; (s) výkričníkom;
(tri) výkričníky; (bez) výkričníkov; (k) výkričníkom; (vidím) výkričníky; (hej) výkričníky!; (o) výkričníkoch; (s) výkričníkmi;