skvost -u mn. I -tmi m.
1. šperk, klenot: zlatý s., ozdobiť sa s-mi
2. kniž. výnimočné umel. dielo, vzácna vec: literárny, hudobný, stavebný s.; expr. on je naozajstný s. vzácny človek;
skvostný príd.
1. pren. nádherný, veľmi cenný: s-é šaty, s. nábytok
2. expr. znamenitý: s. človek;
skvostne prísl.
skvost 1. p. šperk 2. p. vzácnosť
šperk ozdobný predmet zhotovený z drahých kovov al. kameňov: diamantový šperk; žena ovešaná šperkmi • skvost: starožitné skvosty • klenot: rodinné klenoty • drahokam (cenný minerál) • hovor. zlato: žena ovešaná zlatom • poklad (ukrývané šperky): korunovačný poklad
vzácnosť nevšedná, obyč. cenná vec: prsteň pokladali za rodinnú vzácnosť • cennosť • drahocennosť: historické cennosti; vlastniť drahocennosti • zastaráv. vzácnota (Mňačko) • poklad: kultúrne poklady • kniž. skvost: staroveký skvost • kniž. klenot: hudobný klenot
skvost, -u m.
1. výrobok z drahých kovov al. z drahých kameňov, klenot, šperk: Socha je ovešaná skvostmi. (Kuk.)
2. expr. vynikajúce dielo, vzácna vec: s. architektúry, s. literatúry; V neveľkej knižke nájde čitateľ ozajstné skvosty lyriky. (Škult)
3. hovor. expr. vzácna osoba, poklad: Ty si pravý skvost! (Šteinh.)
(jeden) skvost; (bez) skvostu; (k) skvostu; (vidím) skvost; (hej) skvost!; (o) skvoste; (so) skvostom;
(tri) skvosty; (bez) skvostov; (k) skvostom; (vidím) skvosty; (hej) skvosty!; (o) skvostoch; (so) skvostmi;