skladateľ -a mn. -ia m. tvorca hud. diel, komponista: s. piesní, opier;
skladateľka -y -liek ž.;
skladateľský príd.
skladateľ kto skladá, tvorí hudobné diela • komponista: operný skladateľ, komponista • pesničkár (skladateľ pesničiek)
skladateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto skladá, tvorí hudobné dielo: hudobný s., operný s.; skladateľ Figuš Bystrý (Al.);
2. zastar. autor slovesného diela: Hurban považuje Rietmüllera za skladateľa knižky. (Vlč.)
3. šach. tvorca šachových úloh;
skladateľka, -y, -liek ž. k 1;
skladateľský príd. k 1: s. talent; s-á práca
(jeden) skladateľ; (bez) skladateľa; (k) skladateľovi; (vidím) skladateľa; (hej) skladateľ!; (o) skladateľovi; (so) skladateľom;
(dvaja) skladatelia; (bez) skladateľov; (k) skladateľom; (vidím) skladateľov; (hej) skladatelia!; (o) skladateľoch; (so) skladateľmi;
skladateľ m 1. kto niečo ukladá, skladá: depositor: nečoho u nekoho skladatel ks 1763; kdiš sme o mede dosti mluwili, potrebno gest y o geho nositeluw a skladateluw, wčelach, ngečo slisseti pr 18. st 2. kto tvorí umelecké dielo: skladatel werssuw wersse a rithmy sklada pekne kob 1666; mnozý knihý skladatele obssyrne wiprawugj sk 1697; wimisslagu werssuw skladatelowe, že gedneho času welice rozhnewal se bil Yupiter ms 1749; skladatel tegto pesnicsky bil mladenček mladičky kc 1791; -kyňa ž k 2: poetria: skladatélkyna werssúw ks 1763; poetria: werssu skladatelkyne ld 18. st