rozhorčenie, -ia str. spravodlivý hnev, pobúrenie, rozčúlenie, roztrpčenie, rozhorlenie (vzniknuté z pocitu ublíženia, niekedy nespravodlivosti, nespokojnosti ap.): veľké, hlboké r.; sväté r. (Brez.); vyvolať, vzbudiť r.; r. nad neprístojnosťami; prejav r-ia; Ani nezbadala v rozhorčení, že prešla dedinu. (Tim.) Hnev mu vykypel, rozhorčenie ochladlo. (Kuk.); expr. vlna, búrka r-ia
(jedno) rozhorčenie; (bez) rozhorčenia; (k) rozhorčeniu; (vidím) rozhorčenie; (hej) rozhorčenie!; (o) rozhorčení; (s) rozhorčením;
(dve) rozhorčenia; (bez) rozhorčení; (k) rozhorčeniam; (vidím) rozhorčenia; (hej) rozhorčenia!; (o) rozhorčeniach; (s) rozhorčeniami;