renegát -a m. pejor. odrodilec, odpadlík, zradca: národný r.;
renegátsky príd.
renegát -a m. (renegátka -y ž.) ‹f < t, šp› pejor. odpadlík, odrodilec, zradca;
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
odrodilec kto sa odrodil, najmä národu • pejor.: renegát • janičiar • poturčenec • pejor. zapredanec (kto sa zapredal)
p. aj zradca, odpadlík
renegát p. zradca, odrodilec
zradca kto zradil, zrádza • vierolomník • zastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomia • neverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlík • zried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judáš • janičiar • renegát • zapredanec • publ. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)
renegát, -a m.
1. kto zaprel svoj národ, odrodilec;
2. kto zmenil, zradil svoje presvedčenie, odpadlík, zradca: r. marxizmu; menševickí r-i;
renegátsky príd.: r-a skupina skupina renegátov; r-a inteligencia (Taj.) ktorá sa odrodila, odpadla, zradila;
renegátstvo, -a str. odrodilectvo, odpadlíctvo, zradcovstvo
(jeden) renegát; (bez) renegáta; (k) renegátovi; (vidím) renegáta; (hej) renegát!; (o) renegátovi; (s) renegátom;
(štyria) renegáti; (bez) renegátov; (k) renegátom; (vidím) renegátov; (hej) renegáti!; (o) renegátoch; (s) renegátmi;