rachot -u m. rachotenie: r. výstrelov, automobilov, vlakov
hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel
lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál
praskot zvuk vznikajúci pri trhaní, pukaní a pod. • pukot: praskot, pukot ohňa, skla, biča • chrupot • expr. druzgot: bolo počuť silný chrupot, druzgot • treskot • rachot (silný praskot)
rachot p. lomoz
rachot, -u m.
1. silný hrmivý, praskavý zvuk, hrmot, lomoz: ohlušujúci r.; r. hromov, výstrelov; r. bubnov; r. diel (Jes.); r. vlakov (Žáry); pekelný rachot padajúcich bômb (Top.); zrútiť sa s r-om;
2. lek. zvuk, ktorý pri dýchaní vydávajú choré pľúca: vlhký, suchý r.;
rachôtik, -a m. zdrob. lek. slabý rachot na pľúcach
(jeden) rachot; (bez) rachotu; (k) rachotu; (vidím) rachot; (hej) rachot!; (o) rachote; (s) rachotom;
(tri) rachoty; (bez) rachotov; (k) rachotom; (vidím) rachoty; (hej) rachoty!; (o) rachotoch; (s) rachotmi;