príslušník -a mn. -ci m.
1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej skupiny, organizácie: p. rodiny, národa; slovenský štátny p.; p. Policajného zboru SR
2. hovor. v min. príslušník Verejnej bezpečnosti, policajt;
príslušníčka -y -čok ž.
policajt príslušník polície: dopravný, mestský policajt • strážnik (uniformovaný policajt) • agent • hovor. tajný (príslušník tajnej polície) • slang. poliš • hovor. pejor. fízel (príslušník polície, obyč. tajnej) • slang.: bezpečák • esenbák (policajt v nedávnej minulosti) • slang. dopravák (príslušník dopravnej polície) • subšt. hekáč slang. eštebák (príslušník štátnej tajnej polície) • hovor. príslušník (v nedávnej minulosti) • milicionár (príslušník polície v niektorých štátoch) • hraničiar • pohraničník (príslušník pohraničnej polície) • žandár (príslušník vnútornej polície v niektorých štátoch, v minulosti aj u nás) • četník (príslušník vnútornej polície v prvej ČSR) • hovor. pejor. gestapák (príslušník štátnej tajnej polície v nacistickom Nemecku) • zastar. financ (člen finančnej polície)
príslušník 1. kto patrí do istého spoločenstva, do istej organizácie, skupiny a pod. • člen: príslušník, člen družstva, rodiny • zastar. úd: úd výboru
2. p. policajt
príslušník, -a, mn. č. -ci m. kto patrí do nejakej spoločnosti, spoločenskej jednotky, skupiny al. organizácie: p. rodu, kmeňa, národa; p. rodiny, generácie; p. obce, štátu; čs. štátny p.; p. strany, robotníckej triedy; p. brannej moci; rodinný p.;
príslušníčka, -y, -čok, zried. i príslušnica, -a, -níc ž.
(jeden) príslušník; (bez) príslušníka; (k) príslušníkovi; (vidím) príslušníka; (hej) príslušník!; (o) príslušníkovi; (s) príslušníkom;
(dvaja) príslušníci; (bez) príslušníkov; (k) príslušníkom; (vidím) príslušníkov; (hej) príslušníci!; (o) príslušníkoch; (s) príslušníkmi;