pochod, -u m.
1. pravidelná chôdza v rytme, obyč. viacerých osôb: zatrúbiť na p., pripraviť sa, kniž. i dať sa na p.; striedať beh s p-om, cvičiť, nacvičovať p.; p. v dvojstupe, v trojstupe; hodinový p.; parádny p.; p. vojska, žiakov, p. pracujúcich (napr. na 1. mája); ísť (husacím) p-om v rade za sebou;
tel. chod zložený z krokov rovnakej dĺžky a pravidelnej rýchlosti určitým smerom; Pochodom — v pochod! povel na pochodovanie;
2. rad, zástup ľudí kráčajúcich určitým smerom, sprievod: štrajkový p., p. hladu; triumfálny p.; fakľový p. (Vaj.); svadobný p. (Záb.); Obzerali si zbrojnošov, ktorí zakľučovali pochod. (Jégé)
3. cesta, pochodovanie: Rozlúčiac sa, dali sme sa so psom na nočný pochod. (Tomašč.)
4. hudobná skladba v štvorštvrťovom takte: vyhrávať, hvízdať si p.; veselý, rezký p.; hrať smútočný p.; z rádia zaznel p.; vojenský, budovateľský p.;
5. priebeh, postup, vývoj: p. myšlienok; Nevidno na nich pochod rokov (Hor.) starnutie; výrobné p-y, technologický p.; chem. chemický p. chemická reakcia, chemický proces; biol. životné pochody úkony; geol. horotvorné p-y; pedol. pôdotvorný p.;
pochodový príd.: p. útvar; p. krok; p-é piesne; voj., škol. p-é cvičenie