osebe prísl. v spoj. sám o. blíži sa významu častice, kt. zdôrazňuje pomenovanie východiska deja: kritika sama o. nestačí; človek sám o. veľa nezmôže
osebe p. osobitne 1
osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelene • jednotlivo • samostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatne • zvlášť • osve • zastaráv.: osobite • osobito • zastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osve • sám • individuálne: začal hospodáriť sám, individuálne • separátne • hovor. extra: rokovali s každým separátne, extra • izolovane • hovor. sólo
2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálne • osobito • osobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlo • zvlášť • hovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo
3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadne • zvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledky • veľmi: nijako veľmi nám to nepomohlo • nevšedne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný program • osobito • osobite: osobito výrazný úspech • nadpriemerne • výnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapec • hovor. extra: extra účinný prostriedok
porov. aj osobitný 2
osebe prísl. oddelene, zvlášť, osve, samostatne, osobitne: Mali by sa spolu potešovať, a nie každá osebe smútiť. (Kuk.) Žena nabrala si osebe z misky na tanierik. (Taj.) Epizódy nestoja osebe, sú dobre pripravené. (Chorv.)
● sám (-a, -o) osebe vo svojej podstate, bez iného: Sami osebe nestojíte za nič. (Jégé); (život) sám osebe ťažký (Zúb.)