odrodilec -lca m. kto sa odrodil (národu), renegát
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
odrodilec kto sa odrodil, najmä národu • pejor.: renegát • janičiar • poturčenec • pejor. zapredanec (kto sa zapredal)
p. aj zradca, odpadlík
zradca kto zradil, zrádza • vierolomník • zastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomia • neverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlík • zried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judáš • janičiar • renegát • zapredanec • publ. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)
odrodilec, -lca m. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát, odpadlík: Či sú tvoji rodičia Maďari? Odrodilci, nič iného. (Jégé) Kakerlák si pomyslel, že skvostnateli odrodilci nedajú sa napraviť. (Záb.);
odrodilecký i odrodilský príd.: o-á šľachta, o-é časopisy;
odrodilectvo i odrodilstvo, -a str. odrodenie, odpadlíctvo , renegátstvo
(jeden) odrodilec; (bez) odrodilca; (k) odrodilcovi; (vidím) odrodilca; (hej) odrodilec!; (o) odrodilcovi; (s) odrodilcom;
(dvaja) odrodilci; (bez) odrodilcov; (k) odrodilcom; (vidím) odrodilcov; (hej) odrodilci!; (o) odrodilcoch; (s) odrodilcami;