Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

odpadlík -a mn. -ci m. kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu, rodine ap.;

odpadlíčka -y -čok ž.;

odpadlíctvo -a s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odpadlík ‑a mn. ‑ci m.; odpadlíčka ‑y ‑čok ž.; odpadlíctvo ‑a s.

kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretikbludár: stredovekí kacíri, heretici, bludáripejor. úchylkárodpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenecpoblúdenec


odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od vierykacírheretikbludárkniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilecpejor. renegátzastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenecpejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)

p. aj zradca


schizmatik cirk. kto spôsobuje rozkol cirkevnej jednoty • rozkolníkodštiepenecodpadlík (kto sa odštiepil od istého smeru): odštiepenec od hnutia


zradca kto zradil, zrádza • vierolomníkzastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomianeverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlíkzried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judášjaničiarrenegátzapredanecpubl. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

odpadlík, -a, mn. č. -ci m.

1. kto sa zriekol nejakej viery, náboženstva, apostata: Bol zástancom svojej viery a hrešil odpadlíkov. (Jégé)

2. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát: Si nehodná dcéra národa, keď si odpadlík. (Tim.)

3. kto zradil, opustil isté zásady al. prostredie: On, odpadlík, zaprel mať, zradil brata. (Vans.);

odpadlíčka, -y, -čok ž.;

odpadlíctvo, -a str. vlastnosti, stav al. konanie odpadlíka

Morfologický analyzátor

odpadlík podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) odpadlík; (bez) odpadlíka; (k) odpadlíkovi; (vidím) odpadlíka; (o) odpadlíkovi; (s) odpadlíkom;

(štyria) odpadlíci; (bez) odpadlíkov; (k) odpadlíkom; (vidím) odpadlíkov; (o) odpadlíkoch; (s) odpadlíkmi;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor
Kolokačný slovník. Slovník slovných spojení slovenčiny. Podstatné mená. Peter Ďurčo a kolektív. Viac informácií.