odpadlík -a mn. -ci m. kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu, rodine ap.;
odpadlíčka -y -čok ž.;
odpadlíctvo -a s.
odpadlík, -a, mn. č. -ci m.
1. kto sa zriekol nejakej viery, náboženstva, apostata: Bol zástancom svojej viery a hrešil odpadlíkov. (Jégé)
2. kto sa odrodil svojmu národu, vlastizradca, renegát: Si nehodná dcéra národa, keď si odpadlík. (Tim.)
3. kto zradil, opustil isté zásady al. prostredie: On, odpadlík, zaprel mať, zradil brata. (Vans.);
odpadlíčka, -y, -čok ž.;
odpadlíctvo, -a str. vlastnosti, stav al. konanie odpadlíka
(jedno) odpadlíctvo; (bez) odpadlíctva; (k) odpadlíctvu; (vidím) odpadlíctvo; (hej) odpadlíctvo!; (o) odpadlíctve; (s) odpadlíctvom;
(dve) odpadlíctva; (bez) odpadlíctiev; (k) odpadlíctvam; (vidím) odpadlíctva; (hej) odpadlíctva!; (o) odpadlíctvach; (s) odpadlíctvami;