nijako
I. zám. vymedz. príslov.
1. popiera jestvovanie spôsobu, miery, ani tak, ani onak, nijakým spôsobom: n. netajil, čo zamýšľa; n. si nevedel pomôcť
2. hovor. nevýrazne, nerozhodne: súhlasia, ale tak n.
II. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: nie je oblečený n. skromne
nijako 1. popiera jestvovanie spôsobu al. miery; nijakým spôsobom • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nevie si nijako, nijakovsky pomôcť • ani tak • ani onak: ani tak, ani onak sa mu nepodarilo preliezť cez plot • fraz. nijakým činom
2. p. vôbec 1
vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola
2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2
nijako i nijak zám. prísl. neurč.
1. na nijaký spôsob, vôbec nie: n. neodôvodnený; Syna sa nemohol nijak domodlikať. (Fr. Kráľ) Nie, nemôžem nijako! (Kuk.)
2. hovor. ľahostajne, nerozhodne, bez vôle: Napokon som ich naviedol, aby šli so mnou, ale aj tak idú — nijako. (Ráz.)