Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

myslieť -í -ia nedok.

1. rozumom postihovať skutočnosť a rozlič. vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov, uvažovať, premýšľať: logicky m.; m-iaca bytosť človek; mať presné, popletené m-nie; m-ená čiara jestvujúca v predstave; hovor. m-í mu to (dobre)

2. mať na mysli, na zreteli, pamätať; rozumieť: m. na deti, na budúcnosť; koho, čo tým m-š?

3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: m-í už na odplatu; m-m to s vami dobre; ako m-š

4. i myslieť si mať mienku, názor, zmýšľať, usudzovať, mieniť: čo si o veci m-š? nem-m, že je to správne

5. i myslieť si mať dojem, domnievať sa, nazdávať sa, mieniť: m. si o sebe priveľa namýšľať si; m-m (si), že sa vrátim skoro

6. myslím vo funkcii čast. hádam, tuším, vari: toto je, m., moja posledná príležitosť

m. si svoje mať vlastný (iný) názor

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
myslieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdebykdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby!expr.: ale baale čoale čobyale kdeale kdežeale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboliexpr.: ešte čoešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo!hovor. čobyhovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by!hovor. expr.: horkýhorkyhorkýžehorkýžetamzried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť!veru nievôbec nieani myslieťani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi


počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

myslieť, -í, -ia, rozk. mysli nedok.

1. (bezpredm. i čo) poznávať objektívnu skutočnosť, uvedomovať si ju a robiť z nej závery v pojmoch, v súdoch, myšlienkach; uvažovať, premýšľať, hútať: m. logický, samostatne; m. v obrazoch; človek je mysliaci tvor; m. nahlas nevdojak vyslovovať svoje myšlienky; m. si v duchu, v sebe ponechávať si myšlienky pre seba, nevyslovovať ich; hovoriť i myslieť po slovensky

hovor.: kto by (si) to bol myslel! je to neočakávané, prekvapujúce; to si myslím! pravdaže, zaiste; čo myslíš? ako si to predstavuješ?; ani myslieť! vyjadrenie záporu, nie; ani myslieť, že by ho taký ohľad bol viedol (Škult.) iste ho neviedol;

2. (na koho, na čo) mať niekoho, niečo na pamäti, na zreteli, pamätať; mať v evidencii: Myslí na všetko inšie, len nie na robotu. (Heč.) Mať myslí na syna. (Bunč.); mysli na zajtrajšok pamätaj na budúcnosť; na to som nemyslel; na to si nemyslel, však? zabudol si; m. na smrť; myslí na všetko je opatrný, predvídavý; myslí len na seba je sebecký;

3. (na čo, čo ako, čo s kým, s čím ako, zried. i s neurč.) mať v úmysle, zamýšľať niečo, chcieť: m. na pomstu, na odplatu; nemyslel na obranu; dobre to s tebou myslím; m. to s niekým vážne, úprimne; myslí to smrteľne vážne; to bolo dobre myslené; myslí ťa zastreliť (Sládk.); Búda nebola pôvodne myslená ako ľudský príbytok. (Laz.)

4. myslieť (si) (o kom, o čom i bezpredm.) mať mienku, názor, mieniť, zmýšľať: Myslím: život je krásny. (Smrek) Povedzže ty mne, čo si ty o mne myslíš. (Taj.) Nemyslím, že by preminul pohanenie dcérino. (Hviezd.) Ako je dobre, že možno o Čiernom myslieť po dobrom. (Tim.); Čo (si) myslíš (o tom, o tejto veci)?

povie, čo (si) myslí je úprimný. priamy; veľa si myslí o sebe je namyslený; m. si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; každý (si) myslí svoje každýiný názor; Kto je v peci, myslí, že sú všetci (prísl.) podľa seba súdime iných; ako myslíš výraz súhlasu, dobre, keď chceš;

5. mať dojem, predstavu, domnievať sa, nazdávať sa: Myslím, že vášho podpisu ani netreba. (Vaj.); myslím, že máš pravdu; myslím, že včera; nemyslím (asi) nie (v odpovedi); viac, skôr, ako by som myslel;

6. ako vložka, vsuvka vo výpovedi má význam modálnej častice; možno, hádam, asi: Náš parník — myslím „Budapešť“ — zatrúbil. (Kuk.)

7. zried. (koho čím, akého) pokladať, mať za niečo, predstavovať si niekoho v nejakej podobe: Kňažnou bys` ju myslel. (Tim.) Vidíš, takú som si ťa vždy myslel vo vojne — takú driečnu švagrinú! (Kuk.)

8. (koho, čo) mať na mysli, rozumieť: Koho by myslel do obilnej spoločnosti. (Jes.) Koho to myslíš? (Hviezd.) Koho tým myslíš? — Čo tým myslíš? — Nič zlého tým nemyslím;

opak. myslievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 4 pomyslieť (si)

|| myslí sa, myslelo sa neos. zdá sa, zdalo sa, verí sa, verilo sa, že ...: Myslelo by sa, že si počali oddychovať. (Taj.)

Morfologický analyzátor

myslieť nedokonavé sloveso
(ja) myslím VKesa+; (ty) myslíš VKesb+; (on, ona, ono) myslí VKesc+; (my) myslíme VKepa+; (vy) myslíte VKepb+; (oni, ony) myslia VKepc+;

(ja som, ty si, on) myslel VLesam+; (ona) myslela VLesaf+; (ono) myslelo VLesan+; (oni, ony) mysleli VLepah+;
(ty) mysli! VMesb+; (my) myslime! VMepa+; (vy) myslite! VMepb+;
(nejako) mysliac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Kolokačný slovník. Slovník slovných spojení slovenčiny. Podstatné mená. Peter Ďurčo a kolektív. Viac informácií.
Morfologický analyzátor