krátiť -i nedok.
1. robiť kratším, skracovať: k. rukávy, k. reláciu;
pren. k. si čas niečím spríjemňovať
2. zmenšovať: k. rozpočet, prémie; mat. k. zlomok deliť čitateľa aj menovateľa rovnakým číslom;
opak. krátievať -a
// krátiť sa
1. stávať sa kratším, krátkym: dni sa k-ia
2. zmenšovať sa;
opak. krátievať sa
krátiť robiť kratším • skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hlásky • zmenšovať (robiť menším čo do dĺžky al. menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémie • zostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje
krátiť, -i, -ia nedok. (čo) robiť kratším, skracovať čo do dĺžky al. časove: k. rukáv; gram. k. dlhú slabiku; mat. k. zlomok deliť čitateľa i menovateľa rovnakým číslom
● k. si niečím (dlhý) čas (bapr. vyšívaním) príjemne tráviť pri nejakej práci;
dok. skrátiť
|| krátiť sa stávať sa kratším: dni, noci sa krátia, dych sa mu kráti (o starom al. chorom človeku) rýchlo, ťažko dýcha; gram. dlhá slabika sa kráti, rytmické krátenie;
dok. skrátiť sa