kontext -u m. textová spojitosť, súvis; súvislý text: veta vytrhnutá z k-u;
pren. súvis, súvislosť vôbec: dobový k., literárny, vedecký k.;
kontextový príd.;
kontextovo prísl.;
kontextovosť -i ž.
kontext -u m. ‹l›
1. textová súvislosť, súvislý text: cudzojazyčný k.; porozumieť výkladu slova z k-u; lingv. okolie jazykovej jednotky, spravidla výpovede; súhrn výpovedí, ktoré predchádzajú pred danou výpoveďou al. nasledujú za ňou; súhrn komunikačných podmienok, za ktorých výpoveď vzniká; lit. významová modifikácia jednotiek v súvislostiach celku, literárne a spoločenské vzťahy, do ktorých dielo vstupuje
2. súvislosť vôbec, súbor súvislostí v nejakom dianí: k. doby;
kontextový príd.: lingv. k. význam (slova); k-é členenie vety, výpovede aktuálne
kontext p. súvislosť
súvislosť vzájomný vzťah, zviazanosť s niekým, s niečím • súvis: súvislosť, súvis medzi príčinou a účinkom; hľadať súvislosť, súvis medzi javmi • spojenie: spojenie teórie a praxe • súvzťažnosť • kniž. korelácia: súvzťažnosť obsahu a formy, korelácia javov • kontext: veta vytrhnutá z kontextu • zviazanosť: zviazanosť literatúry so životom • spojitosť: priama spojitosť s udalosťami • súslednosť • postupnosť: časová postupnosť • kniž. kontinuita: kontinuita vývinu • kniž. väzba: väzba medzi výskumom a praxou • neprerušenosť: neprerušenosť horských pásem • plynulosť: plynulosť rozprávania • nepretržitosť: nepretržitosť procesu
p. aj pomer
kontext, -u m. súvislý text, textová súvislosť: vytrhnúť niečo z k-u;
kontextový príd.
(jeden) kontext; (bez) kontextu; (ku) kontextu; (vidím) kontext; (ó) kontext!; (o) kontexte; (s) kontextom;
(dva) kontexty; (bez) kontextov; (ku) kontextom; (vidím) kontexty; (ó) kontexty!; (o) kontextoch; (s) kontextmi;