kŕč -a m. obyč. mn.
1. mimovoľné bolestivé stiahnutie svalov: žalúdkové k-e, dostať k. do nohy
2. hovor. hrčovitý koreň: klčovať viničné k-e;
kŕčový príd.: k-é žily hrčovito zdurené
kŕč1, -a m. (obyč. v mn. č.) mimovoľné stiahnutie svalov, obyč. bolestivé: žalúdkové k-e, svalové k-e, zvíjať sa v k-och; dostať k-e, mať k-e; vošiel mi kŕč do nohy (Švant.);
kŕčový príd.: k-é žily vyduté, hrčovité žily na nohách
kŕč2, -a m. expr. hrčovitý koreň al. konár: dva kŕče hrozna (Tim.); Nebude sa môcť mordovať s kŕčmi na roli. (Hor.)
(jeden) kŕč; (bez) kŕča; (ku) kŕču; (vidím) kŕč; (ó) kŕč!; (o) kŕči; (s) kŕčom;
(štyri) kŕče; (bez) kŕčov; (ku) kŕčom; (vidím) kŕče; (ó) kŕče!; (o) kŕčoch; (s) kŕčmi;