forma, -y, -riem ž.
1. podoba, tvar nejakej veci: okrúhla, štvoruholníková, podlhovastá, pravidelná f., mať, nadobudnúť, stratiť, meniť f-u; dať niečomu f-u
● vo f-e niečoho v podobe niečoho, ako niečo;
2. vnútorné zloženie, uspôsobenie prejavujúce sa navonok, vnútorná štruktúra niečoho: štátna, vládna f.; f. vedomia, myslenia, bytia, objektívna f., vyššia, nižšia f.; f. existencie;
3. spôsob umeleckého prejavu: tanečná, rytmická f.; lit. prozaická, veršová, piesňová, dialogická f.; výtv. baroková f.;
lingv. spôsob vyjadrenia v reči, v jazyku: slovesná f.;
4. spôsob konania, prejavu, súhrn vonkajších náležitostí; formalita: organizačná, úradná f., ústna, písomná f., podať niečo prístupnou f-ou, zachovávať isté f-y; Neprieč sa pre hlúpe formy! (Bod.)
● (len) pre f-u (urobiť niečo) len z nutnosti, len aby sa vyhovelo ustáleným spôsobom, zvyklostiam, formalitám;
5. hovor. (obyč. o športovcoch al. divadelných umelcoch) schopnosť dobre zastať svoju úlohu, disponovanosť, kondícia: byť, nebyť vo f-e byť, nebyť disponovaný; prísť do f-y nadobudnúť schopnosť niečo dobre robiť; vyjsť z f-y vyjsť z cviku;
6. predmet, vec, zariadenie dávajúce niečomu podobu, tvar, pomocou čoho sa zhotovujú odliatky a pod.: vyliať, odliať niečo do f-y, bábovková, tortová f., plechová, kovová, drevena f., odlievacia, lisovacia f.;
7. typ. určité množstvo sadzby zalomenej do strán;
formový príd.;
formovo/-e prísl.;
formička, -y, -čiek ž. zdrob. k 6
pro forma prísl. (lat.) z formálnych príčin, formálne, predstierane, naoko: Len tak pro forma sa opýtajú: „A čo, pán predseda, máme spísať s nimi zápisnicu?“ (Urb.)