dvojnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 2 razy: d-á rýchlosť; d. útek z domova;
pren. prejaviť d-ú usilovnosť veľkú;
dvojnásobne čísl. nás. príslov.
dvojnásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom dva • dvojito • dvojmo • zdvojene: plech sa musí na kraji dvojnásobne, dvojito zahnúť; bez okuliarov vidí dvojmo, zdvojene • dvakrát • dva razy: je dvakrát, dva razy silnejší ako jeho brat • duplicitne • hovor.: dupľom • dupľovane: vrátil mu to všetko dupľom, dupľovane • zastar.: dvojno • dvojne (Sládkovič, Vajanský)
dvojnásobný čísl. nás. dva razy opakovaný, dva razy väčší, dvojitý: d. počet;
pren. ešte väčší: pracovať s d-ou chuťou;
dvojnásobne prísl.