dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d-é dvere, d-á stena, d-á ochrana;
dvojito čísl. nás. príslov.: d. vidieť niečo dvojmo;
dvojitosť -i ž.
dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úder • zdvojený • duplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správu • hovor. dupľovaný: dupľovaná porcia • odb. dubletný: dubletná forma • tech.: duplexný • duplexový: duplexné, duplexové čerpadlo • neskl. kniž. double [vysl. dubl] • zastar.: dvojmý • dvojný • dvojačistý
dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d. kríž, d-á stena, d-é dno, d-á frekvencia, d-á domácnosť; chem. d-á väzba; fin. d-á mena menová sústava, pri ktorej sa razia kurentné mince zo zlata i zo striebra, bimetalizmus;
dvojite/-o prísl.;
dvojitosť, -ti ž.