bzukot -u m. bzučanie, bzukotanie: b. včiel; b. motora, lietadla, filmovej kamery
bzukot slabý nízky trasľavý zvuk vydávaný letiacim hmyzom al. strojmi a pod. • bzučanie • poet. zried. bzuk • expr.: zunot • zun: z úľa sa ozýva zunot
bzukot, -u m. expr. slabý nízky trasľavý zvuk, vydávaný letiacim hmyzom al. niektorými strojmi, prístrojmi a nástrojmi, bzučanie: b. včiel, múch, komárov, hmyzu; b. rozkrútenej ihlice na vrtanie zubov (Gráf); b. motora (Karv.)
(jeden) bzukot; (bez) bzukotu; (k) bzukotu; (vidím) bzukot; (ó) bzukot!; (o) bzukote; (s) bzukotom;
(štyri) bzukoty; (bez) bzukotov; (k) bzukotom; (vidím) bzukoty; (ó) bzukoty!; (o) bzukotoch; (s) bzukotmi;