alebo spoj. priraď. vyj.
1. vylučovací vzťah; často dvojčl. a. – a., buď – a., v otázke či – a.: teraz a. nikdy; prv a. neskôr; a. sa pomeríme, a. sa rozídeme; spýtaj sa, či ho máme čakať a. príde za nami sám
2. a. aj/i, a. dokonca, a. aspoň stupňovací al. odstupňúvací vzťah: oklame ťa a. dokonca okradne
3. zlučovací vzťah s význ. eventuality al. vysvetlenia, a, či: požiadať rodičov a. priateľov; čakať doma a. na dvore, a. na ulici
alebo 1. vyjadruje vylučovací vzťah často s príznakom eventuality • či • a či: teraz alebo nikdy; tak alebo, či onak; byť či nebyť; nevie, či má ísť do kina, či, alebo do divadla; bolo nás šesť a či sedem • buď • buďto: buď sa pridaj, buď choď preč; buď(to) sa vráti, buď(to) sa rozídeme; poet. al. hovor. abo • poet. al. hovor. expr. abože: Abože mi zahyň, abo buď slobodný. (S. Chalupka) • nár. lebo: lebo odhryzne, lebo roztrhá (Hronský)
2. p. čiže 1 3. p. prípadne 1
čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. inflácia • teda • totiž • totižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výlet • a to • nespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuť • alebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz
2. p. ale 2
hocičo 1. vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť pri výbere veci al. javu; expr. označuje niečo bezcenné, málo hodnotné, zlé, nepriaznivé al. záporné • hocčo • čokoľvek: zje hocičo, čokoľvek, čo mu dajú; hocčo mu môžeš kúpiť • všeličo • ledačo • kadečo • kdečo: všeličím sa mu môžeš zavďačiť; postaviť dom nie je hocičo; ledačo, kdečo vie opraviť • hovor.: bárčo • bársčo: myslí si, že si bárčo, bársčo môže dovoliť • to i ono • to alebo ono • to či ono: to i ono ho rozčuľuje; nech robí to či ono, nikdy nie sú spokojní • zastar. všeliniečo (Kukučín)
2. uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu predmetovú • hocčo • čo • čokoľvek: urobí, hocičo, hocčo budú od neho žiadať; napíšem, čo, čokoľvek budeš chcieť
hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hockto • ktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hockto • každý • ktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byť • expr.: kdekto • kadekto: kdekto, kadekto sa tam dostane • všelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovať • hovor.: bárkto • bárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovať • ten alebo onen • ten či onen: pomôcť môže ten či onen • zried.: ledakto • ktolenkoľvek • nár.: lecikto • trebárskto • fraz.: čert alebo diabol • čert-diabol
prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo
2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo
alebo spoj. priraď. vylučovacia spája a) časti viacnásobného vetného člena, ak sa ich obsahy jednak vylučujú, jednak sa kladú proti sebe (v takom prípade sa pred alebo píše čiarka; ak chýba protikladné postavenie, t. j. ak sa spájajú dva výrazy, ktoré vyjadrujú dve možnosti, eventualitu, čiarka pred alebo sa nepíše); pri dôraze býva alebo pred obidvoma, príp. troma členmi: Mohla by mu ho (rýľ) schovať, alebo miesto neho nastrčiť iný. (Hor.) Sedliak nemal príčiny ctiť jedného alebo druhého. (Kuk.) Počúval, alebo hovoril aj sám do smiechu. (Taj.) Vari som ja taká alebo taká. (Kuk.); b) spája dve samostatné vety, ktoré sa obsahovo vzájomne vylučujú (často býva v oboch vetách: alebo ... alebo; buď ... alebo); spája do vylučovacieho súvetia dve zisťovacie otázky (či ... alebo): Hja, ten je z tých čo sa ponúknu, alebo domyslia. (Kuk.) Na ich otázky alebo len kývne, alebo odsekne. (Pláv.) Alebo ju (ženu) vyháňal, alebo ju spolu volal, alebo sám sa driapal na lúky (Taj.) Buď už bol okolo sena, alebo zvyšné kosy skúmal. (Taj.) Bartík nevedel, či to na posmech, alebo vážne hovorí. (Hor.)
● alebo — alebo treba sa rozhodnúť pre jednu z dvoch vecí, niet tretej možnosti: Mala by si sa s ním dohovoriť a povedať mu, že alebo — alebo. (Jégé)